Predstavenstvo informuje
2. Medzinárodný festival dychových hudieb Vištuk 2012 - ako bolo dobre
12.07.2012 - Admin
Dňa 7. júla sa v Kultúrnom dome vo Vištuku konal 2. Medzinárodný festival dychových hudieb. Podnet k vzniku tohto pravidelného podujatia v Bratislavskom kraji dal úspešný 18. ročník DYCHFESTU ZDHS, ktorý sa za plnej účasti obce a DH Vištučanky konal tu v roku 2010 a následne v roku 2011 sa konal tiež úspešne už prvý ročník tohto nového podujatia. 2. medzinárodný festival otvorili svojimi príhovormi starosta obce Vištuk Ľubomír Jelínek a za Bratislavský samosprávny kraj, ktorý aj na jeho priebeh podujatia finančne prispel, 1. podpredseda VÚC Ing. Martin Berta CSc. Celé podujatie svojim moderátorským prejavom spestrila Mgr. Miroslava Záhumenská – osobne predsedkyňa ZDHS Bratislavského kraja a aj moderátorka rozhlasových relácií s dychovou a ľudovou hudbou rádia REGINA Bratislava.
Festivalu sa zúčastnili celkom 4 dychové hudby, pričom FOR Bratislava a DH Vištučanka za Bratislavský kraj, DH Májovanka za Trnavský kraj a DH Straňanka ako hosť za Českú republiku. Ako prvý sa predstavil orchester FOR Bratislava, ktorý sa v poslednej dobe teší veľkej obľube u divákov, čomu nasvedčuje fakt, že ho stretávame na mnohých akciách, nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. V umeleckej produkcii mladých ľudí bolo cítiť snahu o čo najlepšie umelecké výkony a záujem odovzdať sa poslucháčovi. Bolo to cítiť a počuť najmä vo výkonoch sólistov spevákov, kde zaujala Deborah Jendruchová s klasickým predvedením Caciniho AVE MARIA, ale i sólistka na trúbke Baška Pomsárová zvládla svoju kedysi veľmi populárnu skladbu „Čerešňové kvety“ s nadhľadom jej vlastným. Kapelník Vladimir Dianiška, ktorý je aj riaditeľom ZUŠ v Devínskej Novej Vsi, kde orchester vznikol, mal zo svojich zverencov radosť a pred nedeľným vystúpením orchestra FOR Bratislava na Trstenskej krídlovke na Orave sa presvedčil o jeho dobrej pripravenosti.
Ako druhá sa predstavila známa DH Májovanka z Holíča, ktorá priniesla a zaspievala aj nové piesne z dielne svojho kapelníka Petra Solárika nahraté na ich novom CD „Pro starenku“ , ktoré divákov zaujali najmä pieseň s názvom „Náš rodný kraj“ ktorá vo svojej kategórii získala 1. miesto na autorskej súťaži „Novomestská nota“ 2009 v Novom meste nad Váhom. Svojim prejavom a sólistickými výkonmi prispela k vysokému umeleckému kreditu celého podujatia, aj ako zástupca z Trnavského kraja.
Následoval hosť podujatia DH Straňanka zastupujúca zahraničie na tomto podujatí. Straňanka, ktorá je aj Víťazom Zlatej krídlovky 2008 z Hodonína a absolútnym majstrom Európy dychových hudieb 2009 z Prahy, predviedla štandardne dobré a spoľahlivé výkony, možno aj vďaka tomu, že v jej radoch sa nachádzajú aj naši dobrí slovenskí muzikanti s veľkým muzikantským srdcom.
Na záver celého podujatia sa predstavila domáca DH Vištučanka, ktorá bola zároveň aj spoluorganizátorom a perfektným hostiteľom nielen pre účinkujúcich ale aj pre zúčastnených hostí. Vištučanka, pod vedením Ing. Pavla Špačka, produkovala svoje najzaujímavejšie skladby zo všetkých svojich samostatne vydaných CD a obsiahla tak repertoár známych slovenských skladateľov a aranžérov. Po svojom koncertnom vystúpení, čakala Vištučanku ešte aj náročná samostatná produkcia pre tanec a zábavu zúčastnených divákov, až do nočných hodín.
Na festivale tak ako aj minulý rok nechýbali ocenenia Združenia dychových hudieb Slovenska, Národného Osvetového centra a Bratislavského kraja. Za Národné osvetové centrum odovzdala Pocty jeho generálneho riaditeľa Mgr. Miroslava Záhumenská ako predsedkyňa ZDHS – Bratislavského kraja. Z jej rúk si toto ocenenie prevzal pri príležitosti svojho životného jubilea 80. rokov, hudobný skladateľ a aj bývalý metodik NOC p. Izidor Glórik a to za: dlhoročnú zanietenú prácu pre dychovú hudbu na Slovensku a úspešné rozvíjanie jej tradície vo svojich skladateľských kompozíciách najmä pre veľké a mládežnícke orchestre a metodickú prácu v súťažných porotách. Ďalším odmeneným Poctou GR NOC pri príležitosti svojho životného jubilea 50. rokov bol bývalý predseda ZDHS Bratislavského kraja Ing. Peter Feder a to za: rozvíjanie tradícií dychovej hudby v Bratislavskom kraji, výchovu nastupujúcej generácie a príkladnú reprezentáciu doma i v zahraničí.
Za Združenie dychových hudieb Slovenska odovzdal ocenenia v podobe pamätných plakiet k 20. výročiu vzniku združenia a knihy od Adama Hudeca „To bola Malokarpatská kapela“ s osobným venovaním, jeho bývalý predseda a súčasný výkonný tajomník Ján Jamriška. Tieto ocenenia si prišli prevziať: za DH IVANKA Ing. Jozef Kebis ako predseda spolku tejto dychovej hudby, udelené pri príležitosti 110. výročia vzniku za úspešné roky práce pre DH na Slovensku. Osobne si prevzal ocenenie p. František Špaček, /otec kapelníka Vištučanky a verný priateľ dychovej hudby/ pri príležitosti svojho životného jubilea 80. rokov za obetavé úsilie a úspešné roky práce pre DH na Slovensku. Združenie dychových hudieb Slovenska si za svoje pôsobenie nemohlo nevšimnúť význam medzinárodnej spolupráce hudobného skladateľa, kapelníka a vydavateľa Zdeňka GURSKÉHO, známeho kapelníka DH GLORIA. Pretože zhodou okolnosti bol na tomto podujatí prítomný mohlo mu byť toto ocenenie v podobe pamätnej plakety za obetavú spoluprácu a pomoc dychovým hudbám na Slovensku svojimi kompozíciami a odbornou radou odovzdané osobne s prianím úspešnej spolupráce do ďalších rokov.
Nemohli sme si nechať ujsť príležitosť nepoložiť pár otázok vzácnym hosťom hudobným skladateľom a zároveň aj oceneným ktorí sa zúčastnili tejto vydarenej akcie. Zdeňkovi Gurskému a Izidorovi Glórikovi sme položili nasledovné otázky:
Ako ste sa dostali ku skladaniu hudby a kde ste čerpali motiváciu?
Zdeněk Gurský: To prišlo samo. Najskôr som začal hrať na trumpetu, potom som začal skladať. Prvú skladbu som zložil asi v 12 – 13 rokoch. Na vojne som bol pri posádkovej hudbe, tam som už začal písať viac. Potom som skladal, keď som pracoval s Mistřiňankou a teraz mám vlastnú kapelu Glógiu a práve tu som začal písať pesničky najviac.
Izidor Glórik: Pri mojej tvorbe som sa inšpiroval motívmi slovenskej ľudovej hudby. Táto hudba mi tak strašne prirástla k srdcu, že som sa snažil v dychovej muzike kompozične vyjadriť túto záležitosť tak, aby som upokojil moje srdce, ktoré bažilo po láske k Slovensku. Prvú pesničku som zložil, keď som mal 25 rokov a bola to Rumba V neskorých hodinách. Speváčka Gabriela Hermeliová mi ju naspievala, text urobil Vít Ílek. Nahral ju v tých rokoch Siloš Pohanka so svojim dixielandom. Potom som sa venoval kompozíciám pre dychovú hudbu, kde moje skladby smerovali k veľkým dychovým orchestrom, a boli často aj povinnými skladbami v celoštátnych súťažiach. Napr. skladba Tatranské pastely a i.
Ako vnímate smerovanie dychovej hudby na Slovensku?
ZdeněkGurský: Čo som videl dneska tak je to perfektné. Vištučanka hrá perfektne, Májovanka, pre ktorú som napísal aj znelku, je tiež vynikajúca kapela. Poznám slovenské kapely pomerne dosť dobre a mnohé sú naozaj veľmi kvalitné. Verím tomu, že budúcnosť dychovej hudby na Slovensku je aj hlavne preto, že sa jej venuje čím ďalej tým viac mladých ľudí.
Izidor Glórik: V súčasnosti na Slovensku nie je dosť peňazí na cielenú podporu dychovej hudby, ale láska k dychovke zostáva a bude aj naďalej žiť. Tieto festivaly mám preto rád, že tu sa nehľadí na peniaze, ale na lásku a úctu k dychovej hudbe.
Tiež sme rozhodne chceli položiť otázky p. Františkovi Špačkovi, ktorý za svoj zatiaľ 80. rokov trvajúci život na Slovensku pôsobil v rôznych dychových orchestroch i iných profesionálnych telesách a dychovú hudbu mal zakomponovanú vo svojich génoch. No a že tie gény boli určite dobré o tom svedčí aj jeho syn Ing. Pavel Špaček, súčasný umelecký vedúci Vištučanky a duša celého tohto podujatia, ktorý prináša do slovenskej dychovej hudby iba to najlepšie čo sa dá. No a na cestu sa dáva i Františkov vnuk Radko Špaček, už teraz výborný trubkár a súčasný študent konzervatória v Bratislave. Nemali by sme zabudnúť tiež na Radkovu mamku Ľubku Špačkovú, vynikajúcu speváčku a pedagogičku, ktorá v súčasnosti pôsobí aj v kapele Gloria a je samozrejme Františkovou rodinou, ako manželka syna Pavla. Takže môžeme povedať, že František zásluhy o rozvoj slovenskej dychovej hudby nepochybne má a jeho priateľstvo s ňou je doživotné. Nakoniec sme mu žiadne otázky nepokladali, ale vieme z jeho úst, že sa teší, že jeho láska k hudbe pokračuje v jeho blízkej rodine a je na nich patrične hrdý. Praje slovenskej dychovej hudbe čím ďalej lepšie podmienky pre rozvoj a udržiavanie tradícií, veľa síl tým čo sa v jej prospech snažia zlepšovať a rozvíjať čo sa len dá, a ešte veľa, veľa takýchto skvelých podujatí, ako to dnešné tu vo Vištuku.
Podujatie 2. medzinárodného festivalu dychových hudieb vo Vištuku sa skončilo s úspechom a stretlo sa so záujmom divákov. Za to patrí vďaka organizátorom Dychovej hudbe Vištučanka a všetkým okolo nej, obci Vištuk, starostovi a zastupiteľstvu, Malokarpatskému Osvetovému stredisku a jeho pracovníkom, Združeniu dychových hudieb Bratislavského kraja a VUC Bratislava za podporu hmotnú i morálnu. Tiež patrí vďaka všetkým sponzorom a prispievateľom na toto podujatie vo všetkých možných formách. Odchádzame s tým, že sa môžeme o rok na 3. ročníku tohto podujatia opäť stretnúť a potešiť svojim spravodajstvom aj milovníkov dychovej hudby a členov ZDHS na našich internetových stránkach a aj v časopise INFO ZDHS.
Pozrite si i fotonálady ako sme ich vedeli zachytiť. Mária Michálková
