Predstavenstvo informuje
MLDH Bánovčanka s mažoretkami TINA predviedli úspešný show program na festivale vo Viedni.
01.07.2010 - Admin
Tradícia. Každý z nás toto slovo počul a pozná ho. Predpokladá sa a spravidla to tak aj býva, že čo je tradičné, je aj dobré. Niekto hovorí o tradícii vtedy, ak robí niečo tretíkrát za sebou a verí, že jeho akcia bude tradičná pre všetkých. Ak berieme pohľad na tradíciu z tohto smeru, tak potom akcia, ktorá sa koná po 31.krát, je veľmi tradičná a určite uznávaná všetkými.
Takejto tradičnej akcie sa zúčastnila aj Bánovčanka. Bolo to v dňoch 4.6.-6.6.2010 vo Viedni na 31. Österreichisches Blasmusikfest. Spolu s Bánovčankou sa na tomto veľkolepom dychovkárskom sviatku zúčastnili i Mažoretky Tina Bratislava.
Reprezentácia Slovenska vo Viedni týmito súbormi začala v piatok 4.6.2010. Ranná cesta viedla z Bánova do Devínskej Novej Vsi. Tu sa k Bánovčanke pridala Tina a mohlo sa vyraziť. Pred samotným odchodom bola ešte krátka skúška a zosynchronizovanie choreografie a mohlo sa pokračovať v ceste do hlavného mesta Rakúska. Prvá zastávka súborov bola v prekrásnych záhradách v Schönbrunne, ktoré preslávil známy film o cisárovnej Sisi. Tu sa konala skúška na záverečný koncert všetkých zúčastnených orchestrov. Asi dvojhodinová skúška preverila prvýkrát všetky zúčastnené orchestre. Pre rakúske kapely potom nasledovala súťaž v pochodovaní. Všetky tieto postupne pochodovali nádvorím Schönbrunnu a ich výkony si podrobne všímala prítomná porota.
Hlavný program blasmusikfestu bol na pláne v sobotu 5. júna. Dopoludnia mali jednotlivé súbory koncerty po Viedni. Bánovčanka koncertovala na dvorene zámku Schönbrunn. Tu spoločne s mažoretkami zaujala všetkých turistov, ktorí okrem krásy záhrad mohli v danú chvíľu obdivovať i nádherné slovenské dievčatá a ich um a dokonalé ovládanie paličky. Choreografie mažoretiek na hudbu vylúdenú z nástrojov našej kapely nenechali nikoho chladného a najmä nie fotoaparáty všetkých prítomných okoloidúcich. Záver dopoludňajšieho koncertu patril všetkým trom kapelám, ktoré boli prítomné na nádvorí.
Popoludní program pokračoval na Námestí Hrdinov (Heldenplatz). Tu sa konala opäť zhrávka na spoločný koncert. A potom to začalo. Odtiaľto vypochodovali všetky kapely smerom k radnici. Ulice lemované stovkami divákov podporovali všetkých muzikantov a dodávali im silu pochodovať v tridsať stupňovej horúčave. Ako prvé vyšli do ulíc Viedne rakúske súbory reprezentujúce každá svoj kraj (Südtirol, Burgenland, Kärnten, Niederösterreich, Oberösterreich, Salzburg, Steiermark, Tirol, Vorarlberg, Wien). Každá z týchto kapiel bola tvorená zoskupením troch súborov, teda veľký počet muzikantov a ešte väčší zvuk. Následne nastupovali kapely z Nemecka a Lichtenštajnska. A potom nasledovali baby z Tiny a za nimi my. Pochod mažoretiek na piesne hrané Bánovčankou rozveselil pohľad každého prítomného v publiku a potlesk bol z kroku na krok silnejší. A tak sme sa blížili k radnici a k pódiu, na ktorom boli prítomní všetci čelní predstavitelia mesta Viedeň, a ktorých sme mali ako jediný pobaviť akýmsi šouprogramom, nakoľko všetky predošlé kapely iba prešli okolo nich a ukázali svoje umenie v pochodovaní. Priebeh tohto nášho vystúpenia skrsol v hlave pána Adama Hudeca, ktorý sem Bánovčanku i Tinu dostal. V Devínskej Novej Vsi sa jednu peknú aprílovú nedeľu nacvičil a teraz 5.6.2010 bol ten správny čas ukázať všetkým, čo sme nacvičili a byť ešte lepší ako na skúške. „Šou“ začala tancom mažoretiek na Pádivého Slovenský pochod. Celé osadenstvo tribúny išlo oči nechať na pekných slovenských devách. Následne skladba prešla do Virtuóznej polky a sólista na klarinete začal svojou hrou „baliť“ hlavnú mažoretku, tá nie a nie sa mu oddať a v tom prišiel na rad ďalší záujemca o túto krásavičku a to sólista na tube v Ondrej polke. Akési hudobné prekáračky dvoch súperov si všimla „mama“ a tá chlapcov rozohnala čo najďalej od svojej dcérušky. A to už nasledoval Slovanský pochod a dotancovanie choreografie mažoretkami a následne obrovský potlesk, smiech a nadšené tváre tribúny a prítomných a cvakanie fotoaparátov. Za búrlivého potlesku sme pokračovali ďalej k radnici na Rathausplatz a čakali na záverečný koncert, nakoľko za nami ešte pochodovala kapela z Maďarska a domáca Gardemusik Wien (posádková hudba).
A to sa už blížime k záveru 31. Österreichisches Blasmusikfest-u. Úplným vyvrcholením tohto podujatia bol koncert cca 2 000 muzikantov, ktorí pod taktovkou pána Hansa Schadenbauera, niekdajšieho veliteľa Gardemusik Wien, hrali skladby, ktoré v piatok nacvičili. Úžasný pocit pre muzikanta, ale i pre diváka ťažko popísať slovom. Veď určite každý uzná, že počuť Radetzkeho Marsch či Triumph Marsch z opery Aida v podaní 2 000 muzikantov, muselo nechať príjemný pocit v srdci každého prítomného.
Čo dodať záverom? Myslím si, že ten kto tam bol, tak skonštatuje, že podobných akcií s tak obrovskou tradíciou, dokonalou organizáciou je málo a rád na to zaspomína. A zároveň nám zostáva povedať iba jedno veľké ďakujem pánovi Adamovi Hudecovi a ZDHS a dúfať, že niekedy si takýto festival s veľkou tradíciou a zázemím zopakujeme.
Ondrej Melišek – MLDH Bánovčanka
