Predstavenstvo informuje

 

Tvrdošanka si zo Švajčiarska odviezla uniformy darované orchestrom firmy Novartis z Baselu

03.07.2009 - Admin

    Je pondelok k večeru a pred mojim panelákom v Považskej Bystrici zastavuje auto s Tvrdošínskou poznávacou značkou v ktorom sa nachádza kapelník Tvrdošanky Dano Koleják, druhý šofér Mirko a mladá živá dievčinka Anka, ktorá ide do Švajčiarska na brigádu a pretože študuje nemčinu a ruštinu aj na zdokonalenie sa v nárečiach o ktorých ešte netuší. Malé osvieženie a naloženie pár vecí na cestu, malé darčeky pre milých ľudí a dobrodincov dychovej hudby manželov Martušky a Paula van Ooijen zo švajčiarskeho kantonu Thurgau a mestečka Gachnang, kde žijú. Čaká nás dlhá skoro 1000 km cesta tam a toľko isto naspäť. Cesta ubieha v pohode poloprázdnych ciest cez Rakúsko i Nemecko a i pri prechádzaní cez Mnichov. Ráno 30.6. 2009 o 7 hodine sme našli bez väčších problémov domček pred ktorým veje slovenská zástava, jedinečné poznávacie znamenie vo svete, ktorý sme všetci navštívili prvý krát. Po zazvonení  nás privíta pani Marta osobne a my máme možnosť obdivovať pekný štýlový domček aj z vnútra. Po chvíľke sa objaví aj Paul a zvítanie je srdečné a úplné. Nasleduje správa o ceste a odovzdanie malých pozorností pre hostiteľov a skvelých ľudí, ktorí už pre Slovenské dychovky získali 30 sad vždy pekných a zachovalých uniforiem od Švajčiarskych orchestrov a to vždy v úctyhodných počtoch. Veľakrát ich doviezli na Slovensko sami pri svojich cestách s orchestrami a za príbuznými, či známymi, pretože pani Martuška je slovenka telom i dušou, pochádza z Dubnice nad Váhom a užíva pri svojom mene aj svoje dievčenské priezvisko Šuvadová.  Dostaneme skvelé raňajky, akože inak so skvelými švajčiarskymi syrmi a ďalšími dobrotami a skôr než si odpoludní trochu pospíme na spiatočnú cestu, máme naplánovaný malý výlet k asi 30km vzdialenej atrakcii na Rýne a to ojedinelým vodopádom. Prehliadneme si ich dokonale zo všetkých strán, prevezieme sa na druhú stranu na loďke a pokračujeme na výlet do neďalekého malebného mestečka s architektonicky zaujímavými stavbami, ktoré je tiež na rieke Rýn, ale trochu vyššie. Výlet zakončíme skvelým švajčiarskym pivkom a vraciame sa k domcu so slovenskou zástavou. Pani Martuška nás naviguje na odpočinok pred ďalšou cestou a my sa radi natiahneme po dlhom čase na nohách. Osobne po nejakom trochu viac ako hodinovom prevaľovaní zisťujem, že asi ešte nezaspím a zídem o poschodie nižšie na balkón, kde sa rozprúdi debata o všetkom možnom čo nás zaujíma, o dychovke u nás a vo Švajčiarsku, o rodine, o Združení Slovákov vo Švajčiarsku a o známych ktorých poznáme a o stretnutiach na Slovensku.  Vodiči nášho auta sa trochu prespali a po krátkej chvíli dostaneme skvelý obed a ja osobne si môžem dať s pánom domu aj nejaké dobré švajčiarske vínko. Potom sme zvaní do garáže pobaliť a naložiť uniformy po ktoré sme prišli. Je ich kompletných 55 kusov aj s pláštenkami do dažďa a je vidieť, že sú pekné a zachovalé. Švajčiarski muzikanti si ich totiž vedia vážiť a nezvyknú chodiť v nohaviciach z nich do práce, ako mnohí u nás. Po ich naložení a upravení auta na cestu, na ktorú nám p. Marta čosi pridáva navyše si urobíme pár fotografií a pomaly sa lúčime s tým, že sa stretneme spolu na Dychfeste ZDHS v Dolnej Krupej, kde sú pozvaní už dávnejšie a odkiaľ zavítajú aj na Oravu pozrieť si tento pekný kút Slovenska. Bolo nám tu veľmi fajn, medzi dobrými a srdečnými ľuďmi, ktorým sme možno predsa len svojou návštevou priniesli kus dychu Slovenska, ktoré dobre poznajú. Vďaka Martuška a Paul za skvelé prijatie, za uniformy a za všetko čo robíte pre naše Slovensko, naše združenie a dychovú hudbu na Slovensku vôbec. Veľa pevného zdravia, pokoja a spokojnosti vo všetkých nasledujúcich rokoch. Pevne verím, že na seba určite nezabudneme.     (Ján Jamriška - predseda ZDHS)

    Pozrite si niekoľko fotografií z nášho pobytu u neskutočne obetavých ľudí a priateľov dychovej hudby.