Fórum
Vloženie príspevku
( * - povinné vyplniť )
Upozornenie pre prispievateľov do FÓRA ZDHS: Predstavenstvo ZDHS na zasadnutí dňa 19.11.2011 prijalo toto uznesenie: administrátor z internetovej stránky vymaže a bude mazať: príspevky dehonestujúce prácu a poslanie ZDHS, príspevky vybočujúce z medzí slušného správania, anonymné príspevky (príspevky bez skutočného mena prispievateľa – označené iba prezývkou), reklamné inzeráty nečlenov ZDHS. (členovia ZDHS umiestňujú svoje ponuky v sekcii Burza cez vydané ID a heslá spolkov ZDHS).
Ctirad Kristin | ctiradkristin@gmail.com | 22.07.2014 (16:25 hod.)
Ani po výzve na konferencii ZDHS sa diskusia o smerovaní súčasnej dychovky na stránke ZDHS nerozprúdila. Bez ohlasu zostalo aj rozhorčenie p. Virága nad úpadkom vkusu a kultúrnym brakom šíreným médiami. Osmeľujem sa teda prispieť svojou troškou do mlyna. Vysielanie súkromných médií, žiaľ, neovplyvníme, ale to, čo nahrávame na CD a hráme na festivaloch, áno. Nemusíme všetci premenovávať doliny, ktorými preteká tá istá vodička, a hájiky, ktoré sa rovnako zelenajú, nemusíme spievať o frajárke – niektorí už aj v slovenských textoch –, ani v ľudovom kroji spievať po anglicky. Nemusíme sa neustále len predvádzať majstrovskou technikou, ani znásilňovať polku gýčovými rytmami. Lebo súčasný štýl sa už rozkošatil aj takými výhonkami, aké dobrý sadár odstraňuje. Ale všetkého veľa škodí a tak isto škodí aj každá jednostrannosť. Dokonca už i Milan Koukal vo svojej knihe Dechovka stotožňuje dychovku s ľudovkou. Veľa napovedia aj slová v troch polkách z rôznych období: „až budou trumpety překrásně zpívat“, „trubky troubí výš a výš“, „krídlovka ustavične sóluje hrdopyšne“. Iba polovičnou pravdou je, že poslucháči si to žiadajú. Lebo aj tu platí vzájomný vzťah – dopyt vyvoláva ponuku, ponuka vyvoláva dopyt. A akých poslucháčov i muzikantov si vychovávame, takých máme. Veď preto Karol Pádivý považoval kapelníka dychovky za kultúrneho činiteľa. Ale plakať nad rozliatym mliekom nepomôže, nevkusu a braku treba čeliť poctivou muzikou. Ľahko sa to povie, ťažšie vykoná, pretože najmä z komerčných dôvodov sa kapely zmenšili a dychovka stratila svoju všestrannosť a pestrosť. Samozrejme, bez peňazí sa muzika robiť nedá. Ale ani bez srdca. Pripomeňme si ustanovenia zo Stanov ZDHS a zo Zámerov činnosti ZDHS pre roky 2011 – 2015: Združenie dychových hudieb Slovenska rozvíja národné hudobné tradície... pomáha ... pestovať hrdosť na našu ľudovú kultúru a hudobné umenie... a pomáha viesť mladú generáciu ku skutočným hodnotám našej hudobnej kultúry. (preambula) Zachovanie identity a osobitosti MDH (vlastná tvár) – podpora kultúrnej diverzity. Odporúčanie kvalitných skladieb vlastných slovenských autorov a aranžérov. (bod č. 10) A ako člen ZDHS, ZSDH, ale najmä ako poslucháč, si dovoľujem priložiť niekoľko citátov, ktoré okrem iného potvrdzujú aj úslovie o tom, že nič nie je nové pod slnkom. --- Dundo Nágel: Dirigent a jeho spevokol, Matica slovenská 1950 ...nehľadajme chybu inde, kým sme sa nepresvedčili, či sme ju neurobili my. (str. 132) Karol Pádivý, Jindřich Praveček: Inštrumentácia pre dychovú hudbu, Osveta Martin 1954 Na Slovensko prenikla dychová hudba z Moravy... a s ňou i jej typické znaky. Slovenské dychovky... časom si utvorili svoj charakter, odlišný od českého, ovplyvnený iným prostredím... Tu prevládala ľudová pieseň a predovšetkým ľudové tance. V inštrumentácii tu badáme vplyvy ľudovej hudby sláčikovej, cifrovanie v čardášoch, v ľudovej piesni, znaky, ktoré česká hudba nepoznala. (str. 9) Zo stránky inštrumentačnej charakteristické bolo striedanie nástrojových dvojíc... Z tohto spôsobu hry sa časom zaužíval určitý štýl, z ktorého sa vyvinula prázdna inštrumentačná šablóna, ktorá sa udržala až do dnešných čias. (str. 9) Dôležité je písať nástroje do takej polohy, ktorá zodpovedá ich prirodzenému rozsahu, resp. aby sme písali do najlepšej polohy. (str. 20) Svedomitý inštrumentátor nesmie uprednostňovať alebo zanedbávať niektoré nástroje alebo skupiny. Sprievodné hlasy musíme vypracovať rovnako starostlivo ako hlas vedúceho nástroja... Sprievod musí byť vždy ucelený, vyrovnaný a pestrý. (str. 98) V kontrapunkte nesmieme vidieť len ozdobu... Preto zavrhujeme ozdoby, o ktorých sme hovorili ako o šablónach, a tvoríme radšej figurácie alebo protimelódie... Nikdy nič násilného! (str. 149) Pravidelný chod nenarúšame zbytočnými ozdobami alebo zoslabením sprievodnej zložky... Ak si dovolíme odchýlky,... potom iba tam, kde tým nenarušíme pravidelný chod sprievodu a kde to bude vkusné. (str. 149) Jiří Pilka: Svět hudby, Státní nakladatelství krásné literatury hudby a umění Praha 1959 ...vidíme, že ...v kapitalistických zemiach sa umenie stáva predmetom obchodu a že vznikajú zložité podnikateľské vzťahy, ktoré komplikujú umelecký život. (str. 171) V domácich podmienkach sa k tomu pridružuje ešte obvyklý nešvár podceňovania vlastného umenia a trvalé vyvyšovanie všetkého, čo je cudzie. (str. 192) Môžeme tiež povedať, že ...hudba budúcnosti bude hudbou strojov, ktorú skomponujú elektronické mozgy a iné aparatúry, ktoré človek zostrojí. (str. 199) Antonín Modr: Hudební nástroje, Státní hudební vydavatelství Praha 1961 ...tónový rozsah... je teraz často značne rozširovaný... V symfonickej hudbe... i naďalej platí zásada, že ôsmy harmonický tón je medzou, ktorú je možné len výnimočne prekročiť o niekoľko málo poltónov. (str. 121, o trúbke) Neustále exponovanie krídlovky v melodickej línii dychového orchestru neprospieva však inštrumentačnej palete. (str. 137) Vladimír Adamský: Hrajeme k tanci a poslechu, Orbis Praha 1961 ...s pojmom „dychovka“ býva často stotožňovaná tanečná hudba ľudovkového štýlu. ...Bolo by namieste, aby sme dnes už rozlišovali dychovú hudbu ako orchestrálny útvar, ktorý má... širšie repertoárové možnosti, a hudobný štýl... označovaný ako „ľudovka“, ktorý je však len jednou programovou zložkou dychových orchestrov. (str. 6) Bolo by možné ešte ďalej rozvádzať perspektívy malej dychovej hudby... je to však z väčšej časti vec skladateľskej tvorby. ...len tak je možné bojovať proti programovej uniformite ľudových dychoviek, ktoré svoj... repertoár vyberajú väčšinou len z bežného, obohraného a opočúvaného... univerzálu. (str. 47, 48) Miroslav Barvík: Jak poslouchat hudbu, Práce Praha 1962 Prvú krízu opery spôsobili speváci. Zaujímavé – práve tým, že ...moc a technicky obdivuhodne spievali! Urobili si z opery svoj koncert. (str. 63) Leopold Stokowski: Hudba pre všetkých, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava 1963 Aby sme však pochopili hudbu v celej jej plnosti, musíme každý detail skúmať vo vzájomnej súvislosti s celkom. (str. 9) Tón sa musí vyznačovať krásou a rozmanitosťou. ...ozajstný hudobník inštinktívne cíti, aký charakter a odtieň... treba dať každej téme alebo tónu, ktoré hrá. (str. 177) Pavol Zelenay: Ako hrať do tanca, Štátne hudobné vydavateľstvo Bratislava 1964 Rozoznávame veľa druhov poliek; líšia sa od seba nielen tempom, ale aj rytmizáciou melódie... Najcharakteristická je polka skočná, najrozšírenejšie polky hladká a natriasaná. Polka natriasaná sa napríklad hrá v tempe 40 až 44 taktov/min., hladká 46 až 50 taktov/min. Pre súťaž v STM bolo predpísaných 58 až 60 taktov/min. (str. 41) Ján Siváček: Kompoziná práca aranžéra modernej tanečnej hudby, Panton Praha-Bratislava 1967 Zložitosť alebo vyumelkovanosť sú... v podstate cudzie estetickým požiadavkám... Vážnou... úlohou v tomto smere je uskutočnenie... umeleckých zámerov takým spôsobom, aby sa vzniknuté dielo týmto úsilím nijako osobitne nevystatovalo. (str. 142) Jan Kapusta: Dechové kapely, pochod a František Kmoch, Supraphon Praha 1974 Cez prestávku koncertu Janáček... poďakoval Kmochovej kapele za koncert, ocenil jej umelecké podanie ľudových piesní a nakoniec vraj dodal: „Dnes tu hovorí a jasá z českých nástrojov nefalšovaná česká duša muzikantská k českému srdcu. Ani neviete... ako ste prispeli ...svojou majstrovskou hrou k utvrdeniu nášho národného cítenia a vrelým poňatím ľudovej piesne vykonali kus buditeľskej práce...“ (str. 102) ...na novgorodskej výstave... počul hrať Kmochovu kapelu, tú pre ktorú v roku 1882 našiel... také vrelé slová ocenenia. Mienka, ktorú si... zapísal... bola tentoraz odlišná... „Ako som bol hrdý..., že i slovanský národ je šíriteľom osvety! Ako malicherný mi pri tom pripadal pavilón Kmochovej hudby kolínskej a tie jej odrhovačky!“ Nechtiac, pripomenul... veľkú premenu, ktorá nastala vo funkcii piesní v českej spoločnosti od roku 1882 do roku 1896. (str. 124, 125) Jiří Pilka: Kudy chodí hudba, Albatros Praha 1980 ...máme vynikajúcu hudobnú tradíciu, ktorú je treba udržiavať. (str. 44) ...stav nadbytočnej hudobnej ponuky spôsobil, že nerozoznávame hodnoty, počúvame bez toho, aby sme počuli. Hudba je tak všadeprítomná, že ju často púšťame len ako druh príjemného šumu... Mnohí ľudia vnímajú hudbu len vtedy, keď je „obtiahnutá tlstou čiarou“ prehnanej sily reprodukcie. (str. 97) Jindřich Praveček: Instrumentationslehre für Blasorchester, VEB Deutscher Verlag für Musik Leipzig 1981 Významný vplyv na zvukovú realizáciu partitúry má otázka nástrojového obsadenia... Často sa podceňuje zvukový význam „driev“ a dominuje „plech“. (str. 7 prekladu) ... nemožno podceňovať ani inštrumentáciu pre najmenšie obsadenie. Naopak, práve tu musíme dbať na správne vedenie každého hlasu a skúmať účelnosť a význam každej noty, aby celkový zvuk bol pútavý, vyvážený a plastický. (str. 19 prekladu) Josef Kotek: Od rejdováku k rocku, Ústav pro kulturně výchovnou činnost Praha 1989 Museli by sme sa... zamyslieť i nad tým, ako sa hudba vôbec (...nielen tá populárna) podriaďovala kapitalistickým trhovým vzťahom... ako a prečo sa menil sám estetický vkus doby... (str. 84) V dvadsiatich rokoch si mnohé z... kapiel veľmi zakladali na úrovni svojho repertoáru, ktorý na promenádnych koncertoch siahal až k náročným transkripciám opernej a symfonickej hudby. (str. 85) Milan Koukal: Dechovka, Slovart Praha 2007 Správny orchester musí... svoju ponuku stále rozširovať. ...mnohé kapely... sa naučia jeden repertoár a ten už nemenia, vystupujú s ním vždy na inom mieste, takže to vlastne nikomu nevadí. (str. 228) Dychovka prežila obdobia slávne i menej slávne. V poslednej dobe jej asi uškodil nezáujem väčšiny médií. Ale keď si uvedomíme, ako veľa je u nás festivalov dychovej hudby a aké sú tam hojné návštevy, tak vidíme, že dychovka nie je popoluška, ktorá má len niekoľko skalných vyznávačov. (str. 229) Adam Hudec: To bola Malokarpatská kapela, FORZA MUSIC 2010 ...byť plagiátom niekoho a kopírovať štýl i skladby kapely z etnicky inak cítiaceho prostredia som nepokladal za správne. ...musíme ísť vlastnou cestou, nie cestou kopírovania. (str. 48) Hudba je jeden z najkrajších darov, ktorými človek obdarúva sám seba – povedal by klasik. (str. 166)
Miriam Kerdíková | turcianskemazoretky@azet.sk | 18.07.2014 (15:53 hod.)
Dobrý deň, POTREBUJEME Súrne dychovku na ZÁJAZD DO FRANCÚZSKA v dňoch 31.7-5.8.2014. Prosím záujem písať do e-mailu. Ďakujem...Kerdíková
Adam Hudec | hudec1@chello.sk | 16.07.2014 (09:33 hod.)
17.7. o 18.00 hod.na Rádiu Oddychovka odznejú nesmrteľné melódie génia opernej hudby Giuseppe Verdiho v relácii Cédečkáreň. Tentokrát výnimočne predstavíme dychovú hudbu aj z inej strany, v náročných kompozíciách z opier Don Carlos, La Traviata, Rigoletto a ďalších z CD nosiča - Verdi Melodien. Príjemný umelecký zážitok želá A.H.
Adam Hudec | hudec1@chello.sk | 09.07.2014 (08:00 hod.)
Vo štvrtok 10.7. o 18.00 hod. si môžete vypočuť na Rádiu Oddychovka reláciu Cédečkáreň, v ktorej predstavíme úplne nový CD nosič Detského dychového orchestra Rosička z Bánova. Príjemné počúvanie želá A.H.
Jan Jamriška | jaja.zdhs@pobox.sk | 04.07.2014 (11:58 hod.)
Vážení priatelia Dňa 1. júla nás náhle vo veku 64 rokov uprostred svojej tvorivej skladateľskej a muzikantskej činnosti opustil úspešný skladateľ a člen ZDHS a Združenia skladateľov dychovej hudby pán Jozef Šulec z Vlčkoviec. Jožko bol úspešným účastníkom autorských súťaží a jeho skladby si môžete pripomenúť z nahrávok slovenských dychových hudieb, najmä DH Križovianky. Človek veľkého srdca a príjemných melódií, ktoré sa viažu k Trnave i k celému Slovensku nám v nich zanechal svoj ľudský odkaz, Dnes 4. júla sa s ním rozlúčime o 15:30 zádušnou svätou omšou v kostole vo Vlčkovciach a pohrebom po omši na Vlčkovskom cintoríne, kde ho odprevadíme na jeho poslednej ceste do muzikantského neba, kde na jeho nové piesne čakajú a kde sa s ním verím, že raz všetci stretneme. Plamienok sviečky, ktorá tíško horí a teplom bliká, nech sprevádza ťa verne od môjho oltárika, na ceste pokoja, do nášho "nebíčka". Česť Tvojej pamiatke. Za ZDHS a ZSDH Ján Jamriška
Adam Hudec | hudec1@chello.sk | 24.06.2014 (15:56 hod.)
Opäť aktuálne - vo štvrtok 26.6. o 18.00 hod. na Rádiu Oddychovka si môžete vypočuť reláciu o vynikajúcom podujatí v Moravskom Lieskovom a o najnovšom CD-čku DH Drietomanka Brass Duel - Jaro Múdry a Ján Múdry. Príjemné počúvanie želá A.H.
Robert Novák | robert.novak@post.sk | 24.06.2014 (08:22 hod.)
Dňa 22.6.2014 sa uskutočnil v obci Trstenné p/h nultý ročník festivalu dychových hudieb,ktorý zorganizoval náš spolok DH Hornád v spolupráci s Obecným úradom.Podujatia sa zúčastnili dych. hudby DH Valaliky,DH Michaľanka,DH Myslavčanka,Hasičská dychová hudba Košice a DH Hornád.Za príjemné nedeľňajšie popoludnie patrí všetkým účastníkom veľké poďakovanie za predvedené výkony a nám ostáva len dúfať,že sa v takýchto aktivitách v Košickom regione bude aj naďalej pokračovať. predseda ZDHS Košického kraja
Adam Hudec | hudec1@chello.sk | 18.06.2014 (08:17 hod.)
Aktuálne, vo štvrtok 19.6. o 18.00 hod. si môžete vypočuť reláciu na rádiu Oddychovka o festivale a súťaži Zlatá lýra v poľskom Rybniku. Úspešne nás tam reprezentoval dych. orchester FOR Bratislava.Budete si môcť vypočuť nahrávky víťazného orchestra z Poľska. Príjemné počúvanie želá A.H.
Adam Hudec | hudec1@chello.sk | 15.06.2014 (09:48 hod.)
Slovenský orchester úspešný na medzinárodnej súťaži ! Tento víkend sa uskutočnil 23.Medzinárodný súťažný festival Zlatá lýra v poľskom meste Rybnik. Slovenskú dychovú hudbu výborne reprezentoval DO FOR Bratislava, vedený dirigentom Vladom Dianiškom. V konkurencii 11 dych. orchestrov z Grécka, Českej republiky, Maďarska, Litvy, Ukrajiny a Poľska náš orchester skončil na II.mieste v zlatom pásme so ziskom 86,66 bodu. Okrem toho sólistky orchestra Zorka Mrvová ( za moju Piccolo polku) a Deborah Jendruchová (za spev piesne Cacciniho Ave Maria) získali zvláštne ocenenia za vynikajúce sólistické prevedenie skladieb. Rozšírený a perfektne pripravený orchester predčil aj vynikajúci Brass Band z Litvy, ktorý skončil na 3.mieste. Súťaž vyhral domáci orchester Zofiówka z mesta Jastrzebie-Zdroj. Na včerajšom večernom galakoncerte víťazov mal jednoznačne najväčší úspech náš orchester, ktorý perfektne odohral ocenené skladby (Piccolo Polka, Ave Maria), ale najmä štýlovo zvládnutým a pódiovou choreografiou obohateným prevedeným skladby z repertoáru Glenna Millera In the Mood. Gratulujeme !
Lubomir Gasparik | lubik.gasparik@gmail.com | 13.06.2014 (01:31 hod.)
Obcianske zdruzenie,,NA PLNY DYCH,,vas pozyva 20 a 21.6.2014 na festival dychovych hudieb do Moravskeho Lieskoveho cast Sance,viac info.na www.festbuckovec.eu Tesime sa na vas
Stránkovanie: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59